Bratislava
3. decembra (TASR) - Pred nástupom normalizácie pôsobil Ján Rozner ako
divadelný, filmový a literárny kritik. Z týchto umeleckých oblastí mu
počas jeho života vyšla jedna kniha - výber kritík Pohľad v zrkadlách.
Pre svoje politické postoje v rokoch normalizácie nemohol publikovať, a
aj preto, už ako vdovec, jeho manželkou bola uznávaná prekladateľka Zora
Jesenská, emigroval v roku 1977 do Nemeckej spolkovej republiky.
Roznerove diela Sedem dní do pohrebu, Noc po fronte, a Výlet na Devín,
ktoré vyšli až po jeho smrti, zaznamenali značný čitateľský záujem.
Predovšetkým próza Sedem dní do pohrebu, v ktorej opísal napätých sedem
dní do pohrebu Zory Jesenskej.
Od narodenia Jána Roznera, literárneho, filmového a divadelného kritika,
ale aj prekladateľa a prozaika, uplynie v nedeľu 4. decembra 100 rokov.
Ján Rozner sa narodil 4. decembra 1922 v Bratislave. Základné a
gymnaziálne štúdium absolvoval v rodnom meste. Na vysokú školu sa
nedostal z rasových dôvodov, písal sa totiž rok 1940, čo bolo obdobie
vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) a on mal po otcovi židovské
korene.
Po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako redaktor v denníkoch
Pravda a Národná obroda. Neskôr pôsobil vo vydavateľstve Slovenský
spisovateľ. V rokoch 1963 – 1964 bol dramaturgom Činohry Slovenského
národného divadla (SND) v Bratislave.
V druhej polovici 60. rokov 20. storočia sa stal vedeckým pracovníkom v
Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV), odkiaľ
musel po politických previerkach začiatkom 70. rokov minulého storočia
odísť. Mal zákaz publikovať, stratil zamestnanie a v roku 1977 emigroval
do Nemeckej spolkovej republiky (NSR), kde žil a pracoval v Mníchove.
Prvé kritické texty začal publikovať už ako stredoškolák. V
nadrealistickom zborníku Sen a skutočnosť v roku 1940 uverejnil stať
Dynamika filmovej montáže. Filmovou tvorbou sa zaoberal aj neskôr, no
jeho rukopis rozsiahlejšej práce na filmovú tému sa stratil.
V období redaktorského pôsobenia rozšíril svoj kritický a publicistický
záujem o literatúru, divadlo, ale venoval sa aj kultúrnej politike a
politike vôbec.
Dôkladne rozobral napríklad dielo Janka Jesenského v zborníku Janko
Jesenský v kritike a spomienkach (1955). Výber z jeho kritík Pohľad v
zrkadlách vyšiel v roku 1969, v čase keď patril k rešpektovaným
kritikom. Venoval sa aj prekladom z angličtiny a nemčiny.
Medzi slovenských spisovateľov sa zaradil až po smrti. V jeho
pozostalosti sa totiž našli rukopisy spomienkových diel, ktoré vyšli pod
názvami Sedem dní do pohrebu (2009), Noc po fronte (2010) a Výlet na
Devín (2011).
V knihe Sedem dní do pohrebu opísal obdobie, ktoré prežil medzi smrťou a
pohrebom svojej manželky, ktorú sa komunistický režim po roku 1968
pokúšal vymazať zo slovenskej literatúry. Predstavitelia režimu sa
usilovali, keďže išlo o známu osobnosť, udržať pohreb v čo najväčšej
tajnosti. Posledná rozlúčka so Zorou Jesenskou však aj napriek tomu
prerástla do tichej manifestácie.
Román má aj širšie spoločenské pozadie, je kritickým obrazom
štyridsaťročnej totality a figuruje v ňom celý rad postáv z oblasti
kultúry i politiky. Kniha vykresľuje aj vzťah medzi Roznerom a o 13
rokov staršou Zorou Jesenskou.
V Noci po fronte opísal zasa zážitky 23-ročného mladíka z prvej noci po
oslobodení Bratislavy. Vo Výlete na Devín prerozprával okolnosti
viacerých návštev Devína od bežných výletov až po manifestačné politické
zhromaždenia.
Ján Rozner zomrel 25. septembra 2006 v Mníchove vo veku 83 rokov.
Podľa jeho knihy Sedem dní do pohrebu pripravilo Slovenské komorné
divadlo v Martine inscenáciu, ktorá získala ocenenie Dosky 2012 ako
najlepšia inscenácia divadelnej sezóny 2011/2012.
0